Púchovskí FACE OF AGONY sú rozhodne jednou z popredných a zároveň klasických slovenských thrashmetalových skupín. S rokom vzniku 1995 ich možno považovať za významný pojem druhej domácej generácie žánru, to v prípade, že za tú prvú považujeme pred/porevolučné záležitosti ako ŠAKAL, GLADIATOR, AKANT, EDITOR, DARK MORDOR atď.,  a sú hádam poslednými 90-kovými thrashermi, ktorí vydržali až do dnešných dní.

V prvých rokoch mali situáciu ešte okorenenú tým, že slovenskú scénu valcoval death metal, s ktorým sme na poli svetového metalového podzemia bodovali asi najviac, a thrash bol v podstate menšinovou záležitosťou pre skupinu skalných fanúšikov, ktorí nedali dopustiť na žáner, v 80. rokoch odhaľujúci nové, stále tvrdšie metalové horizonty. Tak či onak už debutové demo „Welcome To Our Souls“ v roku 1998 bolo prezentáciou skupiny, ktorá má v žánrovom smerovaní jasno a hráčsky i skladateľsky má obdobie pokusov a omylov za sebou.

Vždy som oceňoval to, že na rozdiel od viacerých slovenských thrashových kolegov sa FOA nepúšťali do siahodlhých košatých desať- a viacminútových opusov, vždy uprednostňovali razanciu, energiu, priamočiarosť snúbiacu sa s vyspelým hráčskym podaním a našli sa v agresívnom thrash metale, dosť ovplyvnenom Kaliforniou rokov 1985 – 1995. Na ďalších troch dlhohrajúcich albumoch, vydaných plus – mínus na vlastné triko, rástli hudobnícky i zvukovo, a hoci sa nikdy vyslovene masovo do povedomia nedostali, v rámci thrash metalu boli zárukou nielen domácej kvality.    

Aktuálny štvrtý album, vydaný v septembri minulého roku u domácich Gothoom Productions, na prvé počutie zaboduje veľmi dobrým, silným, výrazným zvukom. Nahrávalo sa v Shaarku, mixovalo v poľskom Hertzi, toto je kombinácia, v ktorej si za kvalitu nielen zaplatíte, ale ju aj dostanete. Nahrávka je hutná, kompaktná, s hustými, ťažkými a zároveň zvučnými, výraznými gitarami, kopajúcou rytmikou i dobre zasadeným, ostrým a útočným spevom, prinášajúcim rozhnevané posolstvá zo špinavej reality nášho sveta.

„Death Blow“ prináša deväť veľmi vyvážených skladieb, vyvážených až tak, že ťažko sa medzi nimi hľadá vyslovene výnimočný kus, ktorý by za uši chytal hneď na prvý šup. Na prvý pohľad to môže byť handicap, netreba sa však vzdávať, ide proste o naozaj vyrovnaný materiál, akurát že zo žánru, kde nič strhujúco nového nevymyslíte už cca od prelomu tisícročí, a recenzentove ucho je už tiež dosť otupené a potrebuje veľa skôr sústredených vypočutí. Až potom zistí, že má spracovať nahrávku skupiny, ktorá dvadsať rokov úspešne rastie v rámci vlastného žánrového ksichtu.

FOA nehrajú v súčasnosti populárne osemdesiatkové retro na slovenský spôsob, či rovno v slovenskej podobe (štylizácia, spev v rodnom jazyku), ani mix thrash metalu a iných žánrov. Servírujú fakt vydarený výbušný a prepracovaný thrashový nárez v štýle Bay Area, ktorý ich oslovil kedysi na začiatku a stále sú mu verní. Hrajú tvrdo, agresívne, energicky, nejaké melodické zjemnenia tu priestor ani nedostávajú. Predstavte si skôr mix odkazu klasického obdobia EXODUS a TESTAMENT, a zhruba budete mať obraz. Dôrazné riffy, prepracované sóla, divoké nálady a drsný, variabilný vokál v podaní „nováčika“ Jara Kyselicu, ktorý sa stal domácim deathmetalovým vokálnym pojmom už v časoch „The Church Dies“ od DEMENTOR, neskôr pôsobil v AFFRONT, a tu ukazuje, že má cit aj pre thrash.

Jeho viacpolohový spev má v niektorých linkách blízko k EXODUS a vyznieva ako optimálny mix Baloff-Souza-Dukes s dávkou Chucka Billyho z TESTAMENT. S ním má spoločné to, že v istých momentoch dokáže zájsť až do deathmetalových končín, a práve v týchto pasážach FACE OF AGONY ukazujú, že aj ako „veteráni“ sú stále pri sile a nejaké pritlačenie na pílu im fakt problém nerobí. S týmto prístupom je kvalitný, ortodoxne thrashmetalový kus hudby vlastne veľmi prirodzeným výsledkom snaženia púchovských hudobníkov.